Volebný zákon síce dal právo voliť všetkým mužom i ženám po dosiahnutí 21. roku života, avšak súčasne z neho urobil povinnosť. Oslobodení boli občania nad 70 rokov, chorí alebo zdravotne hendikepovaní, osoby v tom čase zdržiavajúce sa aspoň 100 kilometrov od miesta bydliska, ľudia s neodkladnými pracovnými záležitosťami alebo tí, ktorí sa jednoducho pre dopravnú zápchu na voľbu nestihli dostaviť. Volebné miestnosti neboli otvorené tak dlho, ako sme teraz zvyknutí a volilo sa len v mieste bydliska.

V prvom priamo zvolenom Národnom zhromaždení ČSR sa napokon ocitlo 12 poslankýň a tri senátorky.

Po voľbách v roku 1920 sa ženy dostali aj do senátorských kresiel Národného zhromaždenia ČSR. "Božena Ecksteinová-Hniličková (47) bola prvou ženou senátorkou. Kritizovala detskú prácu a zneužívanie práce sirôt. Dcéra továrnika a vnučka poslanca Frankfurtského parlamentu Wilhelma Herziga, senátorka Emma Maria Herzigová, bola lekárkou, špecialistkou na ženské choroby, zvolená za Nemeckú nacionálnu stranu. Ostrieľaná životom zasadla do senátorského kresla za Nemeckú sociálno-demokratickú stranu robotnícku v ČSR Anna Perthen. Od dvanástich rokov si vyskúšala, čo je to zarábať si na živobytie v továrni v Podmokloch.

zdroj: Slovenská národná knižnica / /www.snk.sk/