Na vápencovom brale vo výške 486 metrov sa nachádza zrúcanina strážneho hradu Pajštún z 13. storočia. Pri obci sa nachádzajú zvyšky muriva stredovekej strážnej veže Dračí hrádok, nad Borinkou sa nachádza krasové územie Borinský Kras a známa horáreň Medené Hámre.

Obec s názvom Pelystan sa spomína v listine z 25. júla 1314. Obec sa vyvinula v podhradí hradu Pajštún. V roku 1828 mala 98 domov a 698 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, pálením vápna a uhlia, výrobou dreveného riadu, metiel a ich predajom v Bratislave a okolí. V 18. storočí tu bola pracháreň, papiereň, tehelňa, skláreň a píla. V lokalite Medené Hámre sa vyrábal medený riad.  V roku 1950 tu bolo založené Jednotné roľnícke družstvo. Dnes obyvatelia pracujú prevažne v Bratislave.

Názov obce je odvodený od niekdajšieho maďarského mena tejto obce: Borostyánkö, ktorý nemá s borovicami nič spoločného. Znamená totiž jantár. Iné názvy obce v jednotlivých rokoch boli 1273 Borynka, 1284 Perustian, Parastian, 1314 Pelystan, 1322 Burustian, 1390 Prostyan, 1439 Borostyan, Peylenstain, 1476 Borostyankw, 1786 Paistun, 1808 Stupavský podzámek, 1920 Pajštún, Kvetov, 1948 Borinka, maďarsky Borostyánkö, Pozsonyborostyánkö, nemecky Ballestein, Paulestein, Pallenstein.

Ako zakladateľ hradu Pajšún sa v niektorých publikáciách uvádza česká kráľovná Konštancia (Kunhuta), dcéra Bela III., v roku 1230. No pravdepodobnejšia verzia je, že hrad nechal vybudovať Rugerius z Tallesbrunnu v poslednej tretine 13. storočia. Dal mu zrejme nemecký názov v základnej podobe písané ako Peilenstein. Isté je však, že hrad jestvoval pred rokom 1390, keď kráľ Žigmund daroval Pajštún do dedičného vlastníctva Petrovi z rodu Szentgyörgyi (Peter III. Svätojurský).

Po vymretí tohto rodu v roku 1543 mal hrad v prechodnom zálohu Gašpar Serédy. V roku 1552 dostal hrad do užívania prívrženec kráľa Ferdinanda I. bratislavský župan Eck Salm a o 40 rokov hrad vymenil so Salmovcami Mikuláš Pálffy. Pár rokov po jeho smrti v roku 1600, jeho vdova Mária Fugger získala so svojimi synmi na Pajštún kráľovskú donáciu a v roku 1619 pri delení majetku hrad pripadol Pavlovi. Pavol Pálffy dosiahol hodnosť uhorského palatína. V 17. storočí dal hrad veľkoryso prestavať.

Za svojej existencie mal hrad mnohých kastelánov. Hrad napriek požiaru po zásahu bleskom bol v polovici 18. storočia ešte stále obývateľný. Osudným sa mu stali až napoleonské vojny. V júni 1809 počas ťaženia proti Viedni francúzske vojská obsadili Bratislavu a okolie. Hoci hrady v 19. storočí už nemali strategický význam, Francúzi pred odchodom vyhodili hrad do povetria.

Zdroj: Obec Borinka