Gajary ležia na Záhorskej nížine na terase rieky Moravy. Rovinný chotár tvoria treťohorné íly, piesky, na nich štvrtohorné terasové štrkopiesky, nivné uloženiny a viate piesky. Má hnedé lesné, mačinové, lužné a nivné pôdy. Zalesnený je ostrovčekmi borovicových a lužných lesov ( vlastivedný slovník obcí na Slovensku).

Územie Záhoria, hlavne jeho časť ležiaca pri rieke Morave, bolo osídlené už v dobe, kam siahajú stopy ľudského osídlenia u nás. Duna, ktorej sa hovorilo Stolička ležala asi 250 m od brehu rieky, pri jednej z najlepších a najfrekventovanejších brodov. Našla sa v nej najstaršia keramika z doby neolitickej, čiže mladšej doby kamennej.

Ďalším obdobím osídľovania gajarského chotára je eneolit, ktorý kladieme do rokov 3000 – 1900 p.n.l. Z tejto doby sa našli v Gajaroch tri sídliská. Jedno na hlinisku za posledným mostom vľavo od cesty do rakúskej dedinky Dúrnkrut, druhú na Stoličke a tretie na samote Vrablicová.

Nálezy z obdobia doby bronzovej (1500 – 1200 p.n.l.) sú podstatne bohatšie. V lokalite Stolička sa našiel celý cintorín skrčencov. Ich hrdlá zdobili náhrdelníky s kúskami jantáru , čo svedčí o tom , že osada mala už vtedy zahraničné styky a čulý obchodný ruch. Jantár sa dopravoval až od Baltického mora po tzv. jantárovej ceste.

Po dobe bronzovej nastala doba železná, čo potvrdzujú ďalšie vykopávky v Gajaroch. Poslednou fázou doby železnej je doba laténska. S tejto doby sa v Gajaroch na Stoličke našiel mlynský kameň – žarnov s tyrolského vápenca a sekierka, čo svedčí o usadlom roľníckom živote.

V období staroveku Rimania stavali na dunách svoje strážne veže a pozorovacie stanice. Na Stoličke sa našli časti výstroja rímskeho vojaka a veľa rímskych črepov.

V dobe veľkého sťahovania národov sa na území Gajar usadili Slovania natrvalo. Z predchádzajúcich kmeňov nie vždy a všetci odchádzali. Miešali sa po celé stáročia s novoprichádzajúcimi obyvateľmi, čím sa vyformovala skupina prvých predkov „Pragajaranov“.

Najstaršiu zmienku o Gajaroch musíme v dôsledku posledných výskumov posunúť do inej polohy. Donedávna sa tradovalo a písalo vo vedeckých prácach, že najstaršia zmienka o Gajaroch je v listine kráľa Ľudovíta I. z 1. mája 1373. Touto listinou povoľuje kupcom z Čiech cestovať z pohraničného mesta Holíča do Bratislavy cez Záhorie. Uvedená listina však nespomína žiadne názvy Gajár . Prvá zmienka o Gajaroch je z roku 1377. Nazývali sa GAYWAR . V ďalších rokoch GAYAR, GAYARY, GAIRING. Z uvedeného prehľadu vidíme, že od počiatku v názve mestečka figuruje nemecký koreň GAIER , čiže SUP.

Keď sa Gajary stali trhovým mestečkom pripojili si k slovu GAIER slovo RING – námestie, z čoho vznikol dnešné nemecké meno GAIRING , z toho potom GAJARY.

V roku 1667 Gajary získali trhové privilégia a stali sa dôležitým zemepánskym mestečkom. O rozvinutom obchode na tomto úseku hovorí i stará františkánska kronika . V kapitole, v ktorej sa autor snaží objasniť vznik Malaciek, píše, že do Malaciek prichádzali kupci z Moravy a Rakúska, ktorí hnali svoje stáda cez rieku. Z rakúska museli prechádzať iba cez gajarské brody, resp. cez most. V záznamoch sa ďalej hovorí , že v tých miestach si začali obyvatelia stavať domy a obhospodarovať poľnohospodársku pôdu. Je to zaujímavý zápis, ktorý nám pomáha dotvárať mozaiku vzniku dnešných Gajár.

Zdroj: Obec Gajary