Rudo Moric sa narodil 27. marca 1921 v Sučanoch. Vyštudoval učiteľský ústav v Bánovciach nad Bebravou a stal sa teda učiteľom. Učil prvýkrát v Belej. Aktívne sa zúčastnil SNP a po jeho potlačení sa dostal do zajateckého tábora v Rakúsku. Z tohto obdobia napísal knihu Explózia, ktorá bola aj sfilmovaná a z prostredia zajateckého tábora útlu knižočku Sen o chlebe.

V roku 1946 prišiel ako mladý, 25-ročný učiteľ do Stupavy, kde učil do roku 1948. V škole vydával detský časopis Okienko Záhoria a aktívne sa zapájal do kultúrneho diania v ochotníckom súbore. Tam sa zaľúbil do mladej Stupavčanky Žofie, s ktorou sa neskôr oženil a natrvalo zostal bývať a tvoriť v Stupave. Zo stupavskej školy odišiel pracovať ako dramaturg do Školfilmu v Bratislave, neskôr bol tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov a od roku 1959 sa stal riaditeľom vydavateľstva Mladé letá, kde pôsobil až do svojej smrti 26. novembra 1985.

Za svoje dielo bol v roku 1975 vyznamenaný titulom zaslúžilý umelec a v roku 1984 titulom národný umelec. Rudo Moric zo začiatku prispieval do rôznych, väčšinou detských časopisov, ako boli Priateľ dietok, Okienko Záhoria, Slniečko, Ohník, Zornička a tiež do časopisov pre dospelých Život, Kultúrny život a Slovenské pohľady. Vo svojej literárnej činnosti sa venoval takmer výhradne tvorbe pre deti a mládež. Napísal vyše 40 kníh.

Tvorba Ruda Morica sa dá rozdeliť na niekoľko častí. Sú to knihy zo spomínaného SNP - Explózia, Miško hrdina, Sen o chlebe, Smrť tridsaťsedmičky. Napísal niekoľko kníh o deťoch - Oktávia ide stovkou, Našiel som vám kamarátov, Trikrát som ušiel, Môj veľký malý kamarát a jednou z posledných kníh je Hlupáčik s velikánskou jednotkou, ktorú venoval svojej prvej vnučke Zuzanke. Medzi knihami zo športového prostredia zaujíma popredné miesto knižka Majster pästiarskych rukavíc, ktorá je o olympijskom víťazovi v boxe z roku 1952 Jankovi Zacharovi.

Pán Zachara navštívil Stupavu na slávnostnom podujatí pri príležitosti nedožitých 90-tich rokov Ruda Morica. Autor písal aj povesti, napríklad Zvon lumpov, O Blažejovi, čo sa nebál a iné. Keďže Rudo Moric svoje detstvo prežil v Sučanoch, obklopených krásnou prírodou a lesmi, aj väčšinu svojich kníh napísal o prírode, o zvieratkách, o zvieratkách a deťoch, rozprávky o zvieratkách, ktoré rozprávajú ľudskou rečou. Sú to napríklad O muške Svetluške, Srnček Parožtek, Ako som krstil medveďa, Rozprávky z lesa a mnoho ďalších.

Významné miesto zaujíma knižka Z poľovníckej kapsy, ktorá vyšla už v 10. vydaní a bola určená ako mimočítanková literatúra pre 4. ročník ZŠ.

Knihy Ruda Morica sú písané zrozumiteľným, ľahko čitateľným textom a preto sú aj teraz obľúbené u detského čitateľa. Stupavská knižnica nesie meno Ruda Morica od roku 1996, kedy sme si pripomenuli celoslovenským seminárom o jeho živote a diele 75. nedožité narodeniny spisovateľa. A tiež v roku 1996 naša knižnica vyhlásila pre deti literárnu súťaž s témou príroda na počesť a pamiatku nášho stupavského spisovateľa, veľmi príjemného a dobrého človeka Ruda Morica. Hovorí sa, že kto má rád prírodu a zvieratká, to je dobrý človek.

Keďže v stupavskej knižnici pracujem už 42 rokov a Ruda Morica som osobne poznala a neraz privítala aj na besede so žiakmi v knižnici, venujem tieto riadky spomienke na tohto významného detského autora. A tiež odporúčam deťom rôzneho veku, aby si prečítali knihy, ktoré Rudo Moric napísal. V našej knižnici ich nájdete.

Česť jeho pamiatke!

zdroj: Zlatica Obadalová, knihovníčka na www.stupava.sk