Osem samosprávnych krajov na Slovensku dovedna hospodári s 1,6 miliardou eur ročne, čo je viac ako rozpočet ministerstva školstva či zdravotníctva. Z týchto peňazí sú financované dôležité kompetencie ako sú opravy ciest, prímestská doprava, zariadenia sociálnych služieb, stredné školy, regionálne nemocnice, knižnice, divadlá či rozvoj turistického ruchu.

O tom, ako efektívne sú tieto peniaze využívané, rozhoduje predovšetkým osem županov a ich úrady, ako aj vyše 400 regionálnych poslancov. 

"Kvalitu ich práce však dokážeme posúdiť len vtedy, ak sa kľúčové rozhodnutia nerobia skryté za dverami nedostupných kancelárií, ale pred očami verejnosti," spresňuje transparency.

Už po piatykrát v rámci programu Otvorená samospráva Transparency International Slovensko vypracovala rebríček transparentnosti krajov, ktorý ukazuje, ako k verejnej kontrole pristupovali doterajší župani a zároveň poodhaľuje i dlhodobejšie trendy.

Noví župani presadili zmeny, Trenčiansky kraj si udržal náskok

Slovenské samosprávne kraje sú v polovici piateho obdobia transparentnejšie ako kedykoľvek predtým. V rôznej miere sa o to zaslúžili najmä noví župani podporovaní stredopravými koalíciami, ktorí zasadli do kresiel po voľbách v roku 2017. Všetci presadili zmeny k lepšiemu, no žiadnemu sa nepodarilo dotiahnuť na vysoké skóre Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) vedeného Jaroslavom Baškom (Smer). TSK tak zostáva najotvorenejšou slovenskou župou. Vyplýva to z najnovšieho rebríčka transparentnosti žúp, ktorý už po piatykrát pripravila organizácia Transparency International Slovensko.

Skóre transparentnosti slovenských žúp vzrástlo za dva a pol roka o takmer deväť percentuálnych bodov (pb) na novú hodnotu 63,3% (v roku 2017 dosahovalo 54,3%). Ide tak o najväčší skok v histórii meraní transparentnosti krajov. Župy sú dnes otvorenejšie ako stovka najväčších slovenských miest, ktorá v hodnotení z roku 2018 dosiahla 57%. Po prvýkrát sa v transparentnosti dokázal zlepšiť každý z ôsmich krajov, celkovo napredovali až v desiatich z jedenástich hodnotených oblastí.

Doteraz rekordnú úroveň transparentnosti z roku 2017 (75%) dokázal Trenčiansky kraj ešte o niečo zvýšiť (76,6%). Naďalej je jediným krajom so známkou transparentnosti A. Dominuje až v piatich z 11 hodnotených oblastí (Prístup k informáciám, Predaj a prenájom majetku, personálna politika, Etika a konflikt záujmov, Podniky a organizácie).

K TSK sa priblížili Banskobystrická župa vedená Jánom Lunterom (2. miesto, skóre 68,5%, známka B+), Košický kraj so županom Rastislavom Trnkom (3. miesto, skóre 66%, známka B+) a Trnavský kraj vedený Jozefom Viskupičom (4. miesto, skóre 64,5%, známka B). Tieto kraje so županmi podporovanými stredopravými stranami dokázali skóre transparentnosti zvýšiť až o jednu tretinu (BBSK o 17, KSK o 18 a TTSK o 16 pb). Košická župa je pritom skokanom ročníka, keď sa dokázala posunúť na 3. priečku z posledného miesta v roku 2017. Košický kraj si v roku 2018 nechal spracovať aj protikorupčnú stratégiu od Transparency, ktorá sa však na rozdiel od rebríčka zameriava najmä na kvalitu samotných procesov.

Najmenší progres (zlepšenie o 1 pb na 55,7%, známka B-) dosiahla Nitrianska župa vedená Milanom Belicom (Smer, SNS, Most-Híd), ktorá sa prepadla v hodnotení o štyri priečky na predposledné miesto. Na chvoste rebríčka je, napriek zlepšeniu skóre, Bratislavská župa (53,7 percenta, známka C+) na čele s Jurajom Drobom (SaS). Mierne doplatiť mohla aj na to, že v čase hodnotenia nasadzovala nový web, ktorý zatiaľ nedosahuje informačnú úroveň ostatných krajov. Najhoršie BSK vyšiel v 5 z 11 oblastí – od Prístupu k informáciám, cez Personálnu politiku, Etiku až po oblasti Podniky a organizácie a Dopravná politika.

Zdroj a viac sa dozviete TU:   https://transparency.sk/sk/zupy-rekordne-skocili-v-transparentnosti/