Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) vydal 19. januára 2021 analýzu finančnej stability vyšších územných celkov, ktorá zahŕňa údaje o hospodárení za rok 2019. Esencia je uvedená už v nadpise, a síce, že „župy pred koronakrízou zlepšili svoje finančné zdravie na historicky najvyššiu úroveň.“

„Veľmi ma teší, že zodpovedné hospodárenie žúp s verejnými prostriedkami sa odzrkadlilo aj v hodnotení rešpektovaného nezávislého inštitútu. Výsledkom toho je potvrdenie nášho výborného finančného zdravia. Všetky župy využili relatívne dobré časy na konsolidáciu financií, čo, verím, prispeje k preklenutiu obdobia nižších príjmov pri zachovaní objemu investícií do rozvoja krajov Slovenska,“ uviedol v reakcii Jozef Viskupič, predseda SK 8 a trnavský župan.

V hodnotení sa tiež uvádza, že „dosiahnutá úroveň ku koncu roka 2019 predstavuje historicky najnižšiu hodnotu zadlženia žúp,“ pričom „žiadna spomedzi ôsmich žúp neprekročila zákonnú hranicu pre celkový dlh (60 %) a takisto ani prvé sankčné pásmo dlhovej brzdy pre samosprávy (50 %).“

Dlh dokázali najviac znížiť v Trenčianskom samosprávnom kraji, a to o 3,6  percentného bodu. Nasledujú Trnavský (-3,3 p.b.), Nitriansky (-2,0 p.b.) a Žilinský samosprávny kraj (-1,95  p.b.).

V celkovom hodnotení finančného zdravia opäť najlepšie obstál Nitriansky samosprávny kraj. Spolu s Banskobystrickým, Trnavským a Trenčianskym je na tom výborne.

Ako však doplnil Viskupič, „koronakríza naplno odhalila rizikovosť jednozdrojového financovania žúp, ktoré je založené len na podiele  výnosu z dane z príjmu fyzický osôb. Naše daňové príjmy sú teda výrazne naviazané na ekonomický cyklus krajiny, ktorý nedokážeme ovplyvniť. V rámci reformy verejnej správy preto chceme nastaviť model, v ktorom budú župy finančne nezávislejšie, teda financované z viacerých zdrojov. To sme presadili aj do programového vyhlásenia vlády.“

V aktuálnom nastavení nemajú župy k dispozícii mechanizmy, ktorými by boli schopné kompenzovať výpadky príjmov. Oproti tomu majú napríklad mestá a obce možnosť reagovať zmenou výšky dane z nehnuteľnosti. Výšku časti daní z mixu by chceli vedieť upravovať aj župy. Od takejto zmeny očakávajú, že sa ich príjmy a rozpočtové plánovanie stanú z dlhodobého hľadiska stabilnejšie.