Medzi viacerými vynikli Sikuli, Plavci a Buri. Do 13. storočia nie sú známe spoľahlivé informácie o tomto území.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1394, zo záznamov novozriaďovanej zemepanskej správy, ktorá dopĺňa už fungujúcu cirkevnú správu. Najstarší názov Zenthmiklos a Zenthpeter je na listine Bratislavskej kapituly z 3. júna 1394. Podľa tejto listiny a ďalších dokumentov patril Borský Mikuláš ako poddanská obec hradu Ostriež. Neskôr obec patrila holíčskemu panstvu a jeho vládnucemu rodu Czoborovcov, ktorí ju predali Habsburgovcom.

V 16. storočí sa tu usadili Habáni, ktorí sa zaoberali hrnčiarstvom a výrobou nožov. Dodnes ich pripomína časť obce nazývaná Habány.

Obec nebola ušetrená ničivých tureckých nájazdov, bola viackrát vypálená a veľa ľudí odvlečených.

V 17. storočí začalo stupavské panstvo so zalesňovaním Záhoria a okolia našich obcí. Pre nich bol postavený dom – dnes hostinec U Grajze, ktorý patrí k najstarším budovám v obci.

Patrónom obce bol svätý Mikuláš, ktorý sa v 18. storočí dostal aj do znaku obce. Starším symbolom obce bola bežiaca líška pod borovicou. Pečatidlo s týmto znakom sa datuje od roku 1597 a používa sa dodnes.

Obec Borský Mikuláš sa skladá z dvoch katastrálnych území – Borský Mikuláš a Borský Peter. Svojou rozlohou 4998 ha a počtom obyvateľov 3803 patrí medzi najväčšie obce na Záhorí. Vznikla vlastne až zlúčením dvoch obcí Borský Mikuláš a Borský Peter 1. januára 1975.

Obec sa nachádza takmer v geometrickom strede Záhoria. Pôda v chotári je piesočnatá, len pri Myjave je kvalitnejšia.

Obyvatelia obce popri poľnohospodárstve obchodovali s konopami po celom Uhorsku a Rakúsku. Venovali sa i stolárstvu, tesárstvu, ale aj murárstvu, obuvníctvu a iným remeslám.

Obec je dodnes známa aj pestovaním a zberom liečivých rastlín.

Zdroj: Obec Borský Mikuláš