Jej obyvatelia sa zaoberali predovšetkým poľnohospodárstvom, ovocinárstvom a tiež vinohradníctvom. Častkovské ženy boli známe výšivkárstvom a čipkárstvom. V 19. storočí bol postavený evanjelický a. v. kostol a v roku 1939 kaplnka sv. Cyrila a Metoda.

Z dejín obce

Najstaršia písomná zmienka o Častkove pochádza z roku 1394, keď uhorský kráľ Žigmund daroval vojvodovi Ctiborovi zo Ctiboríc hrad a panst­vo Branč a medzi lokalitami patriacimi panstvu sa uvádza aj Častkov. Po vymretí Ctiborovcov roku 1434 sa hrad a panstvo vrátili kráľovi, ale po roku 1435 sa dostali do držby Pongráca zo Sv. Mikuláša a jeho rodiny. Daňový súpis z roku 1452 zaznamenáva Častkov v rámci panstva Branč ako majetok Pongrácov s 21 portami (usadlosťami). Po niekoľkých zmenách majiteľov zdedil v roku 1526 polovicu hradu a panstva František Nyári a v roku 1547 získal celé panstvo.

Podlá testamentu z toku 1551 prešla po smrti Františka Nyáriho polovica panstva do majetku jeho bratanca Jána Nyáriho a druhá polovica sa rozdelila na tri časti medzi ďalších príbuzných. Tak sa hrad a panstvo Braní stali od polovice 16. storočia vlastníctvom viacerých rodín, ktoré utvorili komposesorát (spoluvlastníctvo). V Nváriho testamente sa uvádza menovite aj Častkov ako majetok panstva Branč. Podľa urbára panstva z roku 1617 sa nachádzalo v obci 8 celých, 16 polovičných a 2 štvrtinové usadlosti.

Poľnohospodárski obyvatelia obce zdieľali osud iných poddaných panstva, doliehali na nich ťarchy povinností voči zemepánovi a trpeli vo vojnách, ktoré sa prehnali týmto krajom. S poľnohospodársko – vinohradníckym zamestnaním obyvateľov obce korešponduje i dosiaľ najstaršia známa pečať obce, na ktorej je vinohradnícky motív. V septembri 1663 tiahli Českou cestou Turci a prepadali jednotlivé obce. V roku 1715, keď sa spomínajú v Častkove vinice, pozostáva obec z 32 domácností. Za tridsaťo­sem rokov v roku 1752 tu býva už 117 rodín. V evanjelickej matrike sa v ro­koch 1783 až 1786 objavujú tieto priezviská: Hanzluwka, Hlavatsek, Chrenka, Chropuvka, Juritsek, Jursa, Kanik, Koprla, Krysstofíik, Máchala, Maczek, Nečas, Nemetsek, Nochta, Noszek, Paulik, Pitlikar, Podolak, Prasz-katz, Rehak, Rizek, Szlamka, Szmetana, Szukupa, Schifľel, Schimek, Schischka, Šimunek, Teplicza, Waschek, Wltsek, Wojtek, Zaleschak, Zubati.

V 18. storočí vlastnili Častkov spolumajitelia panstva Branč barón Horecký, Amadeovci a Nyáriovci. Keď nestačila plocha poľnohospodárskej pôdy vzrastajúcemu obyvateľstvu, rozširovala sa klčovaním lesov a kultivo­vaním neužitočných plôch, čím vznikala kopaničiarska pôda už pred 18. storočím. To bol základ kopaničiarskeho osídlenia v obciach brančského panstva. Kopaničiarskych zemí však v chotári Častkova nebolo veľa, v roku 1753 nedosahovali ani 20 % z celkovej neobrábanej pôdy, preto sa tu ani kopaničiarske osídlenie väčšmi nerozvinulo.

V  18. storočí sa spomína osídlenie Chvojnice na zemepanskej pôde a spory o túto pôdu medzi vlastníkmi panstva. V roku 1798 patrilo Františko­vi Amademu na častkovských kopaniciach 11 kopaničiarov a v roku 1812 to bolo 13 kopaničiarov. V rokoch 1815 až 1816 pribudli ďalšie priezviská: Beblavy, Blažek, Hrivnák, Kutalek, Kutsek, Makuwka, Mischik, Szukuptsak.

V  čase meruôsmych rokov sa obyvatelia Častkova zúčastnili vo veľkom počte národného zhromaždenia na Brezovej 28. apríla 1848.

Základný kameň evanjelického kostola bol položený 8. mája 1876 a staval ho murársky majster Zongor z Vlčkovian. Ale pred dokončením hrubej stavby sa veža kostola zvalila a zničila strechu a múr. V roku 1877 dokončil stavbu kostola staviteľ J. Pokorný. Obyvatelia z dobrovoľných obetí vybudovali faru a školu a za učiteľa zvolili v roku 1879 Jozefa Hrdličku. Z chudobnej poľnohospodárskej obce sa koncom minulého sto­ročia sťahovalo mnoho obyvateľov do zámoria.

Na zhromaždení urbarialistov bol 6. októbra 1902 v obci zvolený „segregačný“ urbársky výbor. Tento výbor získal práva zastávať všetkých urba­rialistov v otázke a práci na segregácii pasienkov v chotári. Skladal sa z týchto členov: predseda -Jozef Nedobrý, ev. farár, Pavel Vojtek, Ján Koprla, Ján Škvorák, Ján Krištofík, Ján Vojtek, Ján Miča, Pavel Škvorák, Juraj Beblavý.

Na základe uzatvoreného kráľovského urbariálneho súdu potvrdeného „priatelského pokonania a k cielu rozdelenia bývalých společných pastvín v chotáru Csássztko uložil kráľovský urbariálny súd dňa 10. decembra 1902, že sa pre urbarialistov poloha nových parcel pastvín "tahom losú určí. A uskutočnilo sa losovanie pri sejitom občianstvu czásztkovském v Školské budove". V  roku 1907 bola v obci prevedená komasácia pôdy, ktorá však neuspo­kojila väčšiu časť roľníkov, a preto títo podali v roku 1909 sťažnosť na vy­soký uhorský kráľovský zemský súd do Nitry.

Prvá svetová vojna si vyžiadala 28 obetí z Častkova, ktorých mená sú uvedené na pomníku pred kostolom. Po prvej svetovej vojne obec vystavala so štátnou podporou dvojtriednu ľudovú školu v Časticové s bytom správcu školy a s izbou pre učiteľa a jednotriednu školu na Chvojnici. Uhradiť vecné náklady školy v Častkove sa obec zaviazala už v roku 1921. V roku 1922 schválili projekt stavby školy. Museli ho však prepracovať a stavbu zadali verejnou súťažou za 175.105 Kč firme Doležal zo Skalice, ktorá ju ukončila v roku 1925. Kolaudovali ju v roku 1926 a v tom istom roku vymenoval Župný úrad v Bratislave šesťčlenné školské kuratórium. 17. júna 1925 nariadil Župný úrad v Bratislave zriadiť školu v Chvojnici, kde bolo 53 školopovinných detí. Školskú budovu v Chvojnici kolaudovali tiež v roku 1926. Podľa hlásenia obvodného notára v Sobotišti, kam Častkov patril administratívne až do roku 1950, obec si plnila záväzky voči školám, no postavenie dvoch nových škôl ju finančne celkom vyčerpalo.

V roku 1930 bola postavená kaplnka sv. Cyrila a Metoda. a v roku 1937 obec elektrifikovali a dokončili prácu na stavbe požiarnej zbrojnice. V roku 1940 bolo založené Potravné družstvo v Častkove, ktoré ku koncu roku 1950, keď sa spojilo s Jednotou v Skalici, malo 110 členov s 236 podielmi po 100 Kčs, takže kmeňový kapitál činil 23.600 Kčs. Obchodnú činnosť družstva prevzala Jednota v Skalici 16. januára 1951. Družstvo stavalo v povojnových rokoch družstevný dom, ktorého stavba sa pre nedostatok finančných prostriedkov preťahovala. V budove je dnes umiestnený Obecný úrad a pohostinstvo.

Pred rokom 1945 boli v Častkove dve strany, a to strana maloroľnícka a Hlinková slovenská ľudová strana. Komunistická strana Slovenska sa vytvorila po roku 1945. V roku 1957 bolo v Častkove založené Jednotné roľnícke družstvo, ktoré sa 1. januára 1976 stalo súčasťou JRD Samuela Jurkoviča v Sobotišti.

Obec zásluhou občanov zaznamenala intenzívnu výstavbu rodinných domov, ktorá vyvrcholila v 70. a 80. rokoch. Vtedy pribudlo v obci 26 novostavieb a ďalšie domy boli zrenovované, zmodernizované a rozostavané. Výstavbou sa postupne menil ráz obce, pred novostavbami vznikli predzáhradky, parčíky a upravené priestranstvá. Ucelený estetický výraz dostala obec pri skrášľovaní v roku 1980, kedy sa opravili miestne komunikácie, vybudovali chodníky, parky s okrasnými kríkmi, bezprašná cesta do osady Havran.

V januári 1980 bola otvorená novovybudovaná jednotriedna materská škola so služobným bytom. Okrem tejto najvýznamnejšej stavby v akcii Z sa v obci vybudoval športový areál, svadobka, ohrada na cintoríne, knižnica. Opravila sa základná škola jej areál, v MŠ sa dobudoval školský dvor a náraďovňa. Rozšírená bola vodná nádrž pre požiarne účely a vyvŕtaná hĺbková studňa 135 m hlboká.

Pokračovalo sa aj v úprave obce zregulovaním potoka. Na prekrytých úsekoch vznikli nové parčíky s okrasnými drevinami. Na cintorína sa vykopala studňa 22,5 m hlboká na zásobovanie cintorína vodou. Bola vystavená nová požiarna zbrojnica, stará sa zrenovovala na obchodnú prevádzku. V roku 1999 bola vykonaná významná akcia, ktorou bola plynofikácia obce.

Zdroj: Obec Častkov