Pomník uprostred obrábanej poľnohospodárskej pôdy sa osamelo týči do okolitej krajiny a pre neznalého okoloidúceho je neznámym monumentom. Pamätník má tvar pylónu na stupňovitom ihlanovom podstavci, na vrchole architektonickú výzdobu v tvare symetrického dvojramenného kríža s mečom. Na pylóne sú umiestnené pamätné tabule vyhotovené z pieskovca, z ktorého je aj samotný pomník.

Pomník popravených 1848 bol na mieste popravy obetí štatariálneho súdu odhalený pri príležitosti 100. výročia Slovenského povstania v roku 1948. Jeho autorom je akademický sochár Ladislav Ľudovít Pollák.

"Mesto sa rozhodlo vykonať v roku 2016 komplexnú obnovu pomníka v kontexte príprav 170. výročia Slovenského povstania. Dôraz sa kládol na uctenie si pamiatky popravených a tiež zviditeľnenie významnej vizuálnej a krajinnej dominanty, pretože pamiatka nadregionálneho významu sa viaže ku konkrétnej historickej udalosti," uviedla v roku 2018 vtedajšia hovorkyňa mesta Viera Barošková.

V jarných mesiacoch roku 2018 sa práce preniesli priamo na Pomník, ktoré zahŕňali zreštaurovanie kamennej časti pamätníka, statické zabezpečenie profilu okolitého terénu, obnovenie ohrady a úpravu okolia pamätníka, novú prístupovú cestu a vybavenie mobiliárom a informačnou tabuľou. Všetky práce na samotnom Pomníku si vyžadovali dôsledný a trpezlivý prístup, boli použité vysokokvalitné prípravky na zakonzervovanie. Pri porovnaní fotodokumentácie pred a po reštaurovaní je zlepšenie očividné.

V okolí Pomníka boli vysadené štyri stromy – duby. V záverečnej fáze celkovej renovácie pre bezproblémový prístup k pietnemu miestu pribudla prístupová cesta, tiež lavička, stojan na bicykle a informačná tabuľa.

Čačovský richtár Martin Bartoň a jeho druhovia

Roľník, mlynár, čáčovský richtár, národovec. Narodil sa 19. januára 1799 v Čáčove. Stal sa obeťou maďarských gárd. Pre svoju vieru v slobodný život slovákov, ktorú predniesol prečítaním Hurbanovho letáku bol po prvej hurbanovskej dobrovoľníckej výprave v septembri 1848 zatknutý a obvinený z vlastizrady. Spolu s Vojtechom Bemertom bol odsúdený a popravený na šibenici pri Surovinách. V tento deň popravili i Pavla Svatíka a Františka Kapitáňa. Všetci sú spoločne pochovaní pod mohylou s trojvrším na cintoríne v Senici. 

Popravenému Martinovi Bartoňovi sa kládlo za vinu, že v zmysle proklamácií Národnej rady povzbudzoval svojich spoluobčanov k vernosti a vytrvalosti panovníkom a národu. Niekoľko výtlačkov proklamácie sa ešte u neho našlo. Po rozsudku, ktorý ho odsudil na smrť, sa lúčil v dojímavom liste so svojou rodinou. Na ceste k popravisku len to vraj ľutoval, že musí umrieť nie pre nejaké zbojstvo alebo iný zločin, ale vlastne len preto, že sa naučil v škole dobre čítať.

Zomrel 13. októbra 1848 na šibenici za Senicou, o rok neskôr boli jeho pozostatky exhumované a presunuté na cintorín v Senici.