V Sobotišti 25. februára sa uskutoční prezentácia spoločného projektu miestnej samosprávy a českých Vacenovíc „Po stopách habánov“.  Počas prezentácie si budú môcť návštevníci pozrieť krátkometrážny film Habánsky mlyn z roku 1987 a sprístupnené bude aj Družstevné múzeum Samuela Jurkoviča.

Sobotište Habánska architektúra   /  foto: mapio.net  Filip Jurovatý

V rámci programu Interreg sa obe obce uchádzajú o nenávratný finančný príspevok. Sobotište bude prezentovať plán rekonštrukcie národnej kultúrnej pamiatky Habánsky mlyn a tvorby expozície habánov v Sobotišti. Moravské Vacenovice odprezentujú zámer rekonštrukcie habánskej pivnice a tvorby expozície hutteritských bratov na Morave.

Sobotište Habánska architektúra   /  foto: mapio.net  Filip Jurovatý

Habáni prišli na Slovensko z Moravy v 16. storočí

Pôvod majú v Nemecku, odkiaľ museli počas reformácií utiecť. Habáni žili v samostatných sebestačných komúnach - haushabenoch s vlastnou hospodárskou samosprávou. Známi boli svojou remeselníckou zručnosťou, najmä v oblasti keramiky.

Od polovice 16. storočia sa na Západnom Slovensku usádzajú novokrstenci – Habáni, náboženskí exulanti z Moravy, kam prišli prevažne z územia Rakúska a Nemecka. Exil novokrsteneckých spoločenstiev s územia Moravy súvisí s vydaním reštrikčných zákonov v roku 1545, ktoré ich prinútili usadzovať sa na priľahlom území nábožensky tolerantnejšieho Uhorska, kde podľa osobitných princípov spoločenského života zakladali tzv. bratské dvory.

V ďalších rokoch, až do roku 1622, kedy Moravu po bitke na Bielej hore a následnej rekatolizácii Moravy a Čiech definitívne opustili, vznikli na západnom Slovensku ďalšie Habánske obce. Po roku 1622 tu Habáni žili vo vyše tridsiatich obciach. Ich počet sa v tom čase odhaduje na 20 – 30 tisíc osôb.

Najstarší bratský dvor na území Slovenska vznikol v roku 1546 práve v obci Sobotište. Usadili sa tu na pozvanie grófa Františka Nyáryho, ktorý im povolil na panskej pôde na juhozápadnej strane mestečka založiť bratský dvor. Habáni tam od zemana Klimenta Pappa odkúpili mlyn a pustý majer, ktorý ležal v tom čase mimo obce. Sídelnú a spoločenskú autonómiu obce podporovala okolnosť, že habánska obec bola zároveň samostatnou hospodárskou jednotkou, cirkevnou obcou, sama súdila a trestala svojich členov. Vo vnútri obce prebiehala výchova a vzdelávanie detí.

Sobotište Habánska architektúra   /  foto: mapio.net  Filip Jurovatý

V roku 1548 bol gróf Nyáry na základe nariadenia uhorského snemu nútený habánov zo Sobotišťa vypovedať. Zabezpečil im na cestu na Moravu ochranný sprievod a odkúpil od nich tretinu mlyna. Vyhnanie zo Slovenska pravdepodobne nebolo dôsledné, lebo habánska kronika z roku 1550 nasvedčuje, že Habáni v Sobotišti opäť bývajú. (V roku 1560 volia služobníka Slova a núdznej potreby, v roku 1554  krstia vyše 60 osôb).

Druhá polovica 16. storočia je dobou najväčšieho rozkvetu habánskej obce. Obdobie 1565 až 1592 nazývali habánske kroniky „zlatou dobou habánskej obce“. Habánska obec v Sobotišti sa vďaka tomuto priaznivému vývoju zaradila medzi najvýznamnejšie. Od roku 1621, po vyhnaní habánov z Moravy, sa habánsky dvor v Sobotišti stal sídlom habánskeho biskupa a dôležitým centrom spoločenského života habánskej komunity na našom území.

Sobotište Habánska architektúra   /  foto: mapio.net  Filip Jurovatý

V priebehu 17. storočia v súvislosti so všeobecným politicko-hospodárskym vývojom krajiny nastáva hospodárky úpadok a od 70-tych rokov 17. storočia aj mravný rozklad habánskej obce, čo vyvrcholilo zánikom spoločného vlastníctva v roku 1686.

Prvé pokusy o pokatolíčtenie habánov v Uhorsku sa viažu k roku 1674, keď arcibiskup Szelepcsényi po obnovení katolicizmu v krajine rozvinul akciu za prinavrátenie protestantov do cirkvi. Dal povolať do Bratislavy evanjelických cirkevných predstavených ako i habánskeho biskupa zo Sobotišťa Jána Rickera a jeho pomocníkov, Habáni však odmietli konvertovať. Po dvoch rokoch boli opäť predvolaní do Bratislavy, kde sa im hrozilo vypovedaním z krajiny, proti čomu im teraz sobotištské panstvo vymohlo milosť a povolenie naďalej ostať v krajine.

Roku 1733 vyšiel kráľovský mandát, ktorý prísne nariaďoval, aby všetky habánske deti krstili katolícki kňazi. Tento návrh predložili habánom už roku 1676 v Bratislave, avšak vtedy sa proti nemu vzopreli. Uvádza sa, že v Sobotišti začali deti krstiť v júli 1733. Naďalej však deti v habánskych rodinách vychovávali po svojom, takže v roku 1758 panovníčka Mária Terézia vydala ďalší mandát, ktorý ukladal vrchnostiam Nitrianskej stolice, aby sobotištským habánom odobrali kacírske knihy a aby ich predložili na preskúmanie. Roku 1761 uhorská dvorská kancelária znovu nariadila katolícky krst habánskych detí a vyslala do habánskych obcí katolíckych kazateľov, čo viedlo k tomu že do roku 1763 väčšina habánov konvertovala. V roku 1767 sa v sobtištskom habánskom dvore z podnetu Márie Terézie začalo s výstavbou kaplnky, ktorá bola zasvätená svätému Krížu.

Sobotište Habánska architektúra   /  foto: mapio.net  Filip Jurovatý

Keď roku 1810 navštívil slobodný pán Medniansky pokatolíčtených habánov v Sobotišti, napočítal ich asi 250 v tridsiatich habánskych domoch. Celok týchto tridsiatich domov nazývali habánskym dvorom. Tvorili stále samostatnú obec v obci s vlastným richtárom, s obecnou pokladnicou, do ktorej plynul výnos z prenajatých pozemkov a záhrad a príjem z habánskej krčmy, mlyna a jatiek. V habánskom dvore  stála popri krčme, jatke, mlyne veža s hodinami, kaplnka a škola. Svojho kňaza, jezuitu, ktorý zostal u habánov aj po zrušení rádu jezuitov, nazývali doposiaľ „Pater Misionär“.

Habánska keramika   /  SNM

Medzi sebou hovorili vždy nemecky, v rozhovore s ľudom používali slovenčinu. Boli väčšinou zámožní, nerobotovali, neplatili desiatky, ani daň z mlyna, krčmy a jatiek. Boli viazaní odvádzať do stoličnej pokladne len obyčajné zemské dávky, vrchnosti platili mierny obnos a v prípade mobilizácie vysielali jedného jazdca, opatreného výzbrojou, sami boli oslobodení od vojenskej povinnosti k ubytovaniu vojska a poskytovaniu vojakom prístrešku. Tak odmeňovala vláda občianske cnosti remeselníkov.

zdroj: TS a sobotiste.sk