O časti histórie z konca druhej svetovej vojny sa v Senici moc nehovorí. Aj preto málokto vie, že v Surovinskom lese leží mnoho tých, čo sa postavili proti fašizmu. O nápravu sa snažia občianski aktivisti. „Od septembra 1944 až do marca 1945 v lese prebiehali vraždy a popravy. Kapacita senického väzenia bola 200 väzňov. Keď sa zaplnila, väzňov priviezli do lesa a boli tu popravení. Popravy vykonávali jednotky Sicherheitsdienst za pomoci prisluhovačov vtedajšieho režimu. Väzeň si vykopal svoju jamu, následne bol strelený do hlavy a ďalší väzeň ho zakopal," začal mrazivé rozprávanie Pavol Vandelia z občianskeho združenia Johanky Hrebendovej Bórikovej, ktoré sa spolu s ďalšími aktivistami snažia pripomenúť širokej verejnosti túto neslávnu históriu mesta Senica.

"Keď sme si naštudovali dostupné materiály ohľadom tohto miesta a väznice v Senici, tak sme pocítili doslova až povinnosť, aby sme tu vytvorili pietne miesto, aby o týchto skutočnostiach sa dozvedela aj širšia verejnosť. V máji 2020 sme postavili malý improvizovaný pamätníček a začali sme s aktivitami, aby tu vznikol dôstojnejší pamätník,“ ozrejmila pohnútky Dana Ševčíková z Občianskeho združenia Kozel.

Počet obetí už asi navždy zostane zahalený rúškom tajomstva, keďže od tejto doby ubehlo už 77 rokov. Krátko po skončení vojny sa tu uskutočnili aj výskumy. „Tie viedol Juraj Zuščík ako vedúci vyšetrovacích tímov. Boli tu odhalené tri masové hroby, telá boli v značnom rozklade a nedali sa už identifikovať. Poznatky sú o tom, že do väzenia boli zvážaní ľudia z celého kopaničiarskeho kraja, zo Záhoria, väčšinou išlo o nepriateľov ľudáckeho režimu, účastníkov odboja, komunistov, povstalcov či partizánov ale aj cudzích štátnych príslušníkov,“ pokračoval Vandelia.

Snaha o vytvorenie pamätníka našla podporu aj u majiteľa pozemku. „Oslovili sme ho a dočkali sme sa pozitívnej reakcie. Následne sme pokračovali v ďalších administratívnych krokoch, aby sme tu pamätník mohli vybudovať. Ministerstvo obrany vypísalo výzvu, kde ponúkalo dotácie na podobné projekty, spravili sme projekt a uspeli sme v ňom,“ uviedla Ševčíková.

„Projekt podporil okrem ministerstva aj Trnavský samosprávny kraj. Do projektu sa zapojilo aj Občianske združenie Kozel, Záhorské osvetové stredisko Senica, Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, ktorý vydá reedíciu brožúrky, ktorá opisuje udalosti, ktoré sa v lese udiali aj s novými faktami,“ vymenoval tých, ktorí prispeli k vzniku pamätníka Vandelia.

Medzi tými, ktorí poskytli o udalostiach odohrávajúcich sa v Surovinskom lese, bol aj srbský partizán Mirko Kostič, ktorý utiekol pred vlastnou smrťou. „Podarilo sa mu utiecť priamo z vlastnej popravy. Čakal na popravu, vykopal si hrob. Vedľa bol ďalší väzeň, ktorý si vykopal hrob a mali ho zastreliť. Využil okamih, ovalil lopatou nemeckého vojaka, ktorý ho mal zastreliť a dal sa na útek lesom. Tak sa zachránil a postupne sa dostal až domov do Srbska do Noveho Sadu,“ priblížil jeden z príbehov Vandelia.

Okrem pomníka je súčasťou projektu aj infopanel, na ktorom sa návštevník dozvie informácie o Surovinskom lese. Sú na ňom spomienky zo senického väzenia a návštevník sa dozvie základné informácie o tom, čo sa tu dialo a kde sa nachádza.