„Snaha o vybudovania pamätníka obetí, ktorých tu je približne 80 bola už v 70-tich rokoch. Nenašlo sa pochopenie v meste ani na ministerstvách a zostalo to nedotiahnuté. Po nežnej revolúcii išli takéto veci bokom. Podarilo sa to nakoniec až teraz vďaka dobrovoľníkom, ktorí si ctia minulosť. Zvlášť ak sa o nich moc nevie,“ informovala predsedníčka Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Dagmar Jusková.

O časti histórie z konca druhej svetovej vojny sa v Senici moc nehovorí. Aj preto málokto vie, že v Surovinskom lese leží mnoho tých, čo sa postavili proti fašizmu. O nápravu sa postarali občianski aktivisti. „Od septembra 1944 až do marca 1945 v lese prebiehali vraždy a popravy. Kapacita senického väzenia bola 200 väzňov. Keď sa zaplnila, väzňov priviezli do lesa a boli tu popravení. Popravy vykonávali jednotky Sicherheitsdienst za pomoci prisluhovačov vtedajšieho režimu. Väzeň si vykopal svoju jamu, následne bol strelený do hlavy a ďalší väzeň ho zakopal," prezradil mrazivé skutočnosti Pavol Vandelia z občianskeho združenia Johanky Hrebendovej Bórikovej, ktoré sa spolu s ďalšími aktivistami snažia pripomenúť širokej verejnosti túto neslávnu históriu mesta Senica.

"Keď sme si naštudovali dostupné materiály ohľadom tohto miesta a väznice v Senici, tak sme pocítili doslova až povinnosť, aby sme tu vytvorili pietne miesto, aby o týchto skutočnostiach sa dozvedela aj širšia verejnosť. V máji 2020 sme postavili malý improvizovaný pamätníček a začali sme s aktivitami, aby tu vznikol dôstojnejší pamätník,“ ozrejmila pohnútky Dana Ševčíková z Občianskeho združenia Kozel.

"Sme veľmi radi, že sme finančne aj odborne mohli prispieť na vybudovanie pamätníka pamäti nás Záhorákov a špeciálne Seničanov. Ale leží tu pravdepodobne aj mnoho obyvateľov Kopaníc. Vojna je len zlo a smrť a týmto si to opäť pripomíname. V budúcnosti ak sa na nás obrátia združenia s akýmikoľvek podobnými myšlienkami, tak cestu u nás majú otvorenú," doplnil podpredseda Trnavského samosprávneho kraja Pavol Kalman.

O vybudovanie pamätníka sa za finančného prispenia Ministerstva obrany SR ako aj Trnavského samosprávneho kraja zaslúžili občianske združenia Johanky Hrebendovej Bórikovej a KOZEL. Pamätník sa nachádza na ceste medzi Senicou a Jablonicou pri odbočke na Vojenský technický a skúšobný ústav Záhorie.

SENICA