Pôvodný Kuklov, ako sikulská vojenská jednotka ležal na svahu duny, najvyššieho bodu vŕška rieky Moravy ku Šaštínu. Praobyvatelia nášho chotára a okolitého kraja boli Slováci, pozostalí z Veľkomoravskej ríše, ktorí boli poväčšine pastieri a pritom obrábali aj svoje pole.

Kedy mohli Sikuli stavať kaplnku, čiže „kostelík“ v Kuklove? Okolo kostolíka bol cintorín. Kostolík mal základy z kameňa a tehly. Táto kaplnka mohla byť stavaná v roku 1090, lebo cirkev Štefana kráľa vyhlásila za svätého r. 1083 a Sikuli boli medzi prvými, ktorí stavali ku jeho úcte kostoly. Značný obrat nastal v živote kuklovského chotára v rokoch 1195 -1240. čítať ďalej...

Rímskokatolícky kostol sv. Štefana kráľa - jednoloďová pôvodne stredoveká stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou asi zo 14. storočia. Výraznou barokovou úpravou, ktorá mu dala dnešnú podobu, prešiel na konci 18. storočia. V interiéri sa nachádza oltár s obrazom sv. Štefana od E. Massányiho.[5] Fasády kostola sú člené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je členená lizénovými rámami so segmentovým ukončením, veža je ukončená ihlancovou helmicou. Portál je riešený ako edikula s prelamovanou rímsou a nikou s ľudovou sochou Piety.

Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie - historizujúca stavba so segmentovým záverom. Fasády kaplnky sú členené pilastrami, priečelie je ukončené štítom s prelamovanou rímsou. Nachádza sa uprostred obce.

Prícestná kaplnka Sedembolestnej Panny Márie - historizujúca stavba so sedlovou strechou z roku 1876. Fasády kaplnky sú členené lizénami. Korunná rímsa kaplnky je riešená ako dekoratívny zuborez.