V prípravnom zápase Hodonín – Skalica sa po takmer dva a pol roku objavil v hokejovom stretnutí. Znamená to, že ste zavesené korčule opäť zvesili a uvidíme vás v súťažných stretnutiach počas sezóny? „V tejto chvíli to znamená, že som si bol vyskúšať, ako bude reagovať moje telo, a či budem vôbec vedieť pomôcť tímu. Netrénujem samozrejme tak, ako keď som bol profesionálny hráč, čiže som mal pochybnosti o tom, ako to zvládnem. Čo prinesie budúcnosť ešte presne neviem. Ale určite by som chcel, ešte aj kvôli babičke, nastúpiť na nejaký súťažný zápas,“ uviedol 33-ročný hokejista k svojmu návratu na ľad.

Pri ohlásenom konci spomínal trojnásobný majster Slovenska ako rozhodujúci faktor zdravie. „Profesionálnu kariéru som ukončil pre problémy s chrbticou. Kvôli tomu som musel podstúpiť operáciu. Po čase sa môj stav zlepšil natoľko, že som začal hrávať futbal a popri tom chodievať s kamarátmi trénovať na ľad. Rozhodla aj ponuka trénera Ivana Dorniča, ktorý sa ma opýtal, či by som nechcel nastúpiť na zápas a znovu si to vyskúšať,“ prezradil príčiny konca aj nového začiatku hokejista, ktorý má na svojom konte 551 stretnutí v slovenskej najvyššej súťaži v základnej časti, ku ktorým pridal 106 stretnutí v nadstavbe.

Hneď pri svojom reštarte sa najlepší hráč kanadského bodovania play-off zo sezóny 2012/13 zapísal aj do streleckej listiny a mal aj niekoľko ďalších príležitostí. Asi bolo príjemné zažiť zápasové emócie, aj keď „iba“ v priateľskom stretnutí. „Streliť gól bol pre mňa naozaj pekný pocit. Bol to síce prípravný zápas, ale snažil som sa koncentrovať naň ako na zápas súťažný. Keď človek niečo podcení a nekoncentruje sa na to, čo robí, tak je to zlé. A to isté platí aj v bežnom živote,“ netajil spokojnosť rodák z Bratislavy.

Po podarenom stretnutí sa naskytá úvaha, že by si mohol trúfať aj na náročnejšie súťaže, v akej p§sobí Hodonín. „Momentálne čakám, čo príde, aké budú možnosti môjho ďalšieho prípadného pôsobenia. Na profesionálnu dráhu s dvojfázovými tréningami sa však už moc necítim,“ brzdí nadšenie z ďalšej kariéry samotný hokejista.

V zápase to nevyzeralo, že odmlka od hokeja bola tak dlhá. Bolo vidieť, že kondícia nie je jeho slabinou. „Hrám futbal, chodievam s kamarátmi na ľad, takže sa snažím udržiavať sa v kondícii. Aj keď samozrejme už nemám 20 rokov a nešportujem profesionálne. Tým pádom je samozrejme tá kondícia už iná ako bola voľakedy,“ skromne poznamenáva, že v minulosti to bolo už aj lepšie Pašek.

V nedávnom rozhovore úspešný hokejista spomínal, že ho za srdce chytil aj futbal. Dokonca, že sa mu venuje v príprave viac ako hokeju. Zvažoval dokonca myšlienku, zapojiť sa do tréningového procesu vo fortunaligovom mužstve ŠKF Sereď, kde je jeho súčasný zamestnávateľ iClinic hlavným sponzorom. „Do futbalu som sa zamiloval. Je to veľmi paradoxné vzhľadom na to, že pokiaľ som hrával hokej, futbal som nemal v láske,“ priznal obľubu k tomuto športu.

Dušan Pašek v minulosti pôsobil ako hráč HK 36 Skalica, hral aj po boku Žiga Pálffyho v najúspešnejšej ére skalického hokeja. „V Skalici som bol ako doma, koniec koncov moja mama sa narodila v Skalici. Na Záhorí som zažil pekné časy, bolo to úspešné obdobie klubu a tvorili sme výbornú partiu. Keď sme hrali doma, mal to s nami ťažké každý súper. Na štadióne bola elektrizujúca atmosféra a my a naši “fanúšci”, sme boli prepojení. Momentálne chodievam do Skalice veľmi často, keďže otvárame v skalickej nemocnici očnú kliniku iClinic a v pozícii projektového manažéra ju mám celú na starosti práve ja,“ netajil mimoriadne vrúcny vzťah ku kráľovskému mestu Pašek.

Do Skalice sa vrátil ešte na záver kariéry v sezóne 2015/16. Paradoxne sa mu už rozlúčkový zápas nepodarilo odohrať. Ten plánoval odohrať za Záhorákov práve v Košiciach, kde ako hráč získal dva tituly majstra Slovenska. Lenže na duel s Východniarmi vtedajší HK 36 Skalcia nevycestoval pre nedostatok financií a odstúpil z rozbehnutej sezóny Tipsport ligy. „Poviem úprimne, že tento fakt ma mrzí ešte doteraz. Avšak nastala vtedy taká situácia, a nedalo sa s tým nič robiť,“ netajil sklamanie z vtedajšej situácie ešte ani po dlhšom období sympatický útočník.

Ukončenie kariéry bral pred viac ako dvomi rokmi pomerne pokojne. Vysvetľoval to tým, že plynulo prechádza profesne do ďalšej fázy života. Ako tento okamih hodnotí s odstupom času. „Nikdy neľutujem moje rozhodnutia, lebo v danej chvíli sa rozhodujem vždy najlepšie podľa svojho vedomia a svedomia. Rozhodnutie ukončiť hokejovú kariéru som musel učiniť kvôli už spomínanému zdravotnému stavu s chrbtom. Párkrát som sa zobudil s pocitom, že si necítim ľavú nohu a vtedy som si povedal, že to ďalej už nejde,“ ani po dlhšom čase neľutuje svoje rozhodnutie Pašek.