Už samotný súboj o majstra dáva piatemu finále poriadny náboj, ale ten ešte zvýrazňuje fakt, že pre jednu z ikon nielen skalického hokejbalu Milana Rampáčka, to bude rozlúčka so skalickým dresom a domácim tímom.

Čo hovoríš na doterajší vývoj finálovej série? Vyzerá to tak, že každý chvíľku ťahá pílku.

Myslím že nerozhodný stav 2:2 je úplne zaslúžený. Obidve mužstva sú nesmierne vyrovnané a „zápas o všetko“ si táto séria určite zaslúži.

Je pravda, že pre teba to bude posledný zápas v drese Skalice?

Áno. Je to môj posledný zápas v skalickom drese.

Ako to bude s tebou ďalej, meníš klub?

Klub nemením. ? V Skalici som šťastný, vybudovali sme krásne ihrisko, je tu skvelá komunita našich fanúšikov a viac som si ani nemohol priať.

Znamená to teda, že ťa už na ihriskách v súťažných stretnutiach neuvidíme?

V ligových dueloch už nie. Piaty zápas finálovej série bude mojim posledným. Na druhej strane sa mi pri rozlúčke nemohlo nič lepšie prihodiť – rozlúčim sa doma pred mnohými kamarátmi. Okrem toho sa budem lúčiť spolu s mojim skvelým kamarátom Mišom Patinkom, s ktorým som odohral celú kariéru v útoku, čo bude pre mňa veľkou cťou.

Predstav teda v krátkosti tvoju kariéru?

Hokejbal hrám od malička. S tým seniorským som začal v 14-rokoch na ihrisku 1. Základnej školy ako „malé suché ucho“. :) Neskôr už na veľkom ihrisku sme založili mužstvo Vikings, odkiaľ som sa pomaly zapracoval do extraligy ešte za trénera pána Košťála, čo je približne 10 rokov dozadu. Na jeden rok som si odskočil do Jokeritu Petržalka.

Je to určite ťažké, ale ak by si mal vypichnúť top okamihy kariéry, čo ti prebleskne hlavou?

Určite extraligový titul v Skalici a dva tituly majstra sveta. Zabudnúť sa nedá na gól v Zugu proti Kanade. To sú momenty, na ktoré nezabudnem nikdy.

Čo zavážilo, že si sa rozhodol skončiť?

Je toho určite viac, ale na prvom mieste je rodina. Mam dve dcéry, ktoré treba pripraviť do života a hokejbal mi berie veľa času, o ktorý som ich "okrádal". Manželka Erika obetovala veľmi veľa, aby som bol tam, kde momentálne ako hokejbalista a človek som. Teraz sú na rade oni a bude to pre mňa radosť, byť s nimi oveľa viac. V neposlednom rade je zdravie, lebo betón, na ktorom som odohral väčšinu kariéry, si zobral svoju daň. V hokejbale som už dosiahol všetko čo sa dá a je už čas, dať priestor v Skalici iným.

Spoluhráči už vedia o tvojom rozhodnutí?

Vedia, už som to oznámil v kabíne. Som hrdý na všetkých hráčov, zažil som tu úžasné zápasy a aj veľa veľa večierkov. :) Odviedli sme za tie roky výbornú prácu a hokejbal sme dostali do výrazného povedomia ľudí v Skalici.

A čo majstrovstvá sveta, ktoré sú za dverami a uskutočnia sa na Slovensku?

Tie ešte absolvujem. Na svetový šampionát sa vždy teším. Hrať v reprezentačnom drese je vždy niečo špeciálne a v mladosti to bol môj sen, ktorý sa mi podarilo naplniť. Bude to opäť neskutočný turnaj proti najlepším na svete a o to mám väčšiu motiváciu, byť tam a byť prospešný pre mužstvo.

Milan Rampáček je jeden z mála hokejbalistov, ktorý sa k tomuto športu nedostal cez hokej, ale prešiel priamo k hokejbalu a bol dlhoročným lídrom mužstva zo Záhoria. V roku 2016 bol vyhlásený najlepším hokejbalistom Slovenska a práve v tomto roku si siahol na titul majstra sveta, keď strelil pamätný gól Kanade vo štvrťfinále šampionátu.

Nepochybne v poslednom zápase za Skalicu nechá na ihrisku všetko, doprajú mu jeho spoluhráči majstrovskú rozlúčku?

Rozhodujúci duel finále hokejbalovej extraligy sa odohrá v sobotu 1. júna od 13.00 h v BIGMAT aréne v Skalici.