Informovali o tom Peter Grznár a Lukáš Trnkus z Krajského pamiatkového ústavu v Trnave.

Lokalita je situovaná v severnej časti katastra obce Radošovce v polohe Dražné pole, vedľa miestnej školy. Tu sa nachádza sídelná terasa Kováloveckého potoka, ktorá má vhodné podmienky na osídlenie pre dobrú dostupnosť k vode i výhľad do okolia.

Foto: Pohľad na situovanie náleziska v okolitej krajine. (zdroj: archív KPÚ Trnava)

Archeológovia Slovenského archeologického a historického inštitútu – SAHI, o.z. zachytili celkovo 11 archeologických objektov v ktorých sa nachádzalo veľké množstvo archeologického materiálu. 

Išlo najmä o sídliskové, ťažobné azásobné jamy využívané pravekými ľuďmi na skladovanie obilia. Okrem neho sa narazilo aj na rozsiahly hliník, ktorý slúžil na ťažbu hliny. Tú vedeli naši predkovia využiť na výrobu nádob, drobných predmetov i stavbu stien domov. 

foto: Začisťovanie rozsiahleho sídliskového objektu počas archeologického výskumu. (zdroj: SAHI, o.z.)

Počas výskumu sa našlo veľké množstvo archeologického materiálu, najmä keramiky, ale i hlinených závaží používaných v tkáčskych stavoch. K najcennejšiemu nálezu patrí objav bronzovej ihlice.

Nálezy archeológovia predbežne spájajú s kultúrami popolnicových polí mladšej doby bronzovej, konkrétne s obdobímvelatickej kultúry (1 250  - 1 000 pred Kr.). Jej nositelia, pre ktorých bola typické budovanie mohýl, podobných, aké poznáme z Homérových eposov, osídlili v rámci Slovenska viacero známych lokalít ako Ducové, Pohanská či Devín. 

foto: Pravidelná sídlisková jama po začistení.(zdroj: SAHI, o.z.)

Zároveň je to jedna z kultúr, ktorá mala dosah aj na svetové dejiny. Podľa niektorých názorov sa nositelia velatickej kultúry zúčastnili na sťahovaní národov bronzovej doby. Útoky tzv. Morských národov vo Východnom Stredomorí mali na svedomí zničenie Kréty, mykénskej civilizácie i boje s Egyptom.