Obe obce, ako Vlčkovany, tak aj Vidovany ležia  vo veľmi frekventovane historickej oblasti, ktorá vďaka geograficko – prírodným danostiam bola osídlená od neolitu.

O oboch týchto obciach je prvá zmienka v donačnej listine kráľa Žigmunda z r. 1392, ktorou daroval holíčske panstvo vrátane obcí Vidovany a Vlčkovany uhorskému veľmožovi Stiborovi zo Stiboríc. Nová éra nastáva v roku 1918 vznikom Československa. Táto historická udalosť znamenala veľkú kvalitatívnu zmenu. Napriek tomu, že v obecnej kronike zostala nepovšimnutá, predsa len vznik Československa /síce zatienený prvou svetovou vojnou , ktorá si vyžiadala životy 12 obyvateľov oboch obcí / o Vlčkovanoch priniesol nádej, že bude lepšie. To sa odrazilo i v roku 1919, kedy len v období fašiangov bolo vo Vlčkovanoch 23 svadieb.

Väčšina obyvateľstva, vyše 80% sa zaoberala poľnohospodárstvom. V 20. rokoch 20.storočia nastupuje technika. Objavujú sa prvé mláťačky, prvé sejačky ako aj iné stroje. Mlynár Štefan Prstek prináša do obce prvý bicykel  v r. 1923 aj prvé rádio.

V roku 1925 bola založená Telovýchovná jednota Orol, ktorá po celé obdobie Československej republiky aktívne fungovala, a ktorá okrem športu nacvičovala a prezentovala divadelné vystúpenia. Divadelné predstavenia sa odohrávali v hostinci u Pollákov alebo u Slobodov. Kultúrny vplyv tejto TJ sa odrazil aj v tom, že v roku 1927 kúpila nové rádio, ktoré do vlčkovianskej školy chodili po večeroch počúvať obyvatelia oboch obcí. V roku 1931 zakúpila TJ koženú loptu a možno povedať, že od tej doby sa datujú aj prvé futbalové kroky tejto TJ. V roku 1927 uzavrela obec Vidovany zmluvu so štátom, ktorú za obec podpísal starosta Tomáš Sloboda a ktorú na svojich zasadaniach schválilo OZ. Na základe uznesení zriadilo Ministerstvo školstva výnosom z 1.11. 1925 v obci Vidovany  jednotriednu štátnu školu. Na prelome dvadsiatych rokov do života obcí citeľne zasiahla Svetová hospodárska kríza 1929- 1932. Významnou udalosťou pre obec je vysvätenie vlčkovianskeho rodáka Františka Suchánka za kňaza 20.12. 1930 v Ríme a jeho primičná svätá omša vo Vlčkovanoch v r 1931.

V rokoch 1931 a 1932 vrcholí hospodárska kríza a pre mnohé rodiny to znamená i stratu majetku v exekúciách. mnohí odchádzajú za prácou do okolitých miest, ale sú aj takí, ktorí sa rozhodnú odísť za more. Tí, čo zostali si privyrábali napríklad na ťažbe dreva vo Vieske.

Tridsiate roky 20. stor. najmä ich druhá polovica, boli o trochu lepšie, čo sa týka pracovných príležitostí. Robotníci z obidvoch obcí sa v roku 1937 zúčastnili stavby kasární v Senici a neskôr pracovali na stavbe cesty Radošovce – Senica.

Súperenie dvoch najsilnejších politických strán – HSĽS a Republikánskej strany zemedelského a malorolnického ľudu pokračovalo koncom 30. rokov tak, že agrárnici mali navrch vo Vidovanoch a hlinkovci voVlčkovanoch. Toto súperenie ukončil vznik Slovenského štátu a politika jednej strany – HSĽS. Vlčkovianski a Vidovianski gazdovia využili blízkosť Protektorátu a jeho veľký dopyt po potravinách. Gazdovia do Hodonína pašovali najmä bravčové mäso a masť, kde ich výhodne predávali.

V roku 1942 boli v oboch obciach postavené drevené mosty cez Chvojnicu.

S nastávajúcou druhou Svetovou vojnou sa život vo Vlčkovanoch niesol v pokojnom duchu. V tom čase, v roku 1943, odchádza Janko Havlík, vtedy už skalický gymnazista, z rodného kraja, pokračovať v štúdiách do Banskej Bystrice.

Pokiaľ ide o mobilizáciu, Druhej svetovej vojny a Slovenského národného povstania sa zúčastnilo, sa zúčastnilo niekoľko obyvateľov Vidovian a Vlčkovian. Obe obce prežili bez väčších strát aj prechod frontu v roku 1945. Po oslobodení sa v oboch obciach vytvárajú Miestne národné výbory.

Povojnový život bol veľmi ťažký. Na ľudí doľahla veľká drahota, pričom predpísané poľnohospodárske výrobky, ktoré roľníci  museli dodávať štátu, úrady vyplácali v cene, ktorá vôbec nekorešpondovala s cenou trhovou. V roku 1947 postihlo roľníkov veľké sucho. V tomto období sa zavŕšila elektrifikácia oboch obcí.

Po vojne sa v obci etablovali dve strany, a to Demokratická strana, kde sa združovali väčšinou roľníci a Komunistické strana, kde mali väčšinu robotníci.

Dubovce vznikli zlúčením dvoch samostatných obcí

Dubovce vznikli v r. 1954 zlúčením obcí Vlčkovany a Vidovany. Obec je pomenovaná podľa dubového lesa; vo Vlčkovanoch je chotárny názov Dubník. Prípona –ovce je analogicky utvorená podľa názvu susedných Radošoviec. Názvy obcí s rovnakou topolexémou: Dubová, Dubovany, Dubové, Dubovec.

Vidovany (1392 Wydowan, 1452 Wydowan, 1553 Widuan, 1556 Vydowen, 1773 Widowany). Po rozčlenení na Vid-ov-any považujem ojkonymum za motivované vlastným menom Vít (sv. Vít) z nasledovných dôvodov: v katastri Viesky (dnes časť Radošoviec) je kopec s kaplnkou sv. Víta, pod ktorým pramení potok, ktorý preteká Vidovanmi, v erbe obce zo 17. storočia sa nachádza lev, čo je jedným z atribútov sv. Víta (Jozefovič 2004, s. 21–22). R. Krajčovič odvodzuje názov obce od privlastňovacieho mena Vidov (dvor, majetok a pod.), utvoreného od propria Vid, Vido, čo je ľudová forma mena Vít, Víto.

Vlčkovany (1392 Wolchkfalwa, 1452 Wulczkowan, 1532 Wylchkowany, 1773 Vlcžkowany). Názov obce je motivovaný apelatívom vlk, alternáciou na vlčk-; podobne sú motivované aj anojkonymá (chotárne názvy) Vlčí dol v katastri obce Radošovce a Na vlčích jamách v katastri obce Unín; apelatívum vlk bolo motivantom aj v názvoch nasledovných slovenských obcí: Vlky, Vlkovce, Vlčkovce, Vlčany. V maďarskom preklade obce Farkashely z r. 1913 je tiež chápaná súvislosť s vlkom. R. Krajčovič odvodzuje názov obce od obyvateľského mena Vlčkované, a to od privlastňovacieho mena Vlčkov (dvor, majetok) z propria Vlček. (historický popis poskytol obci Michal Jozefovič)

V 17.  storočí počas protihabsburských povstaní a tureckých vojen tiahli tadiaľto cisárske, kurucké a turecké vojská, v roku 1812 ruské vojská a v roku 1866 vojská pruské.. Za pruskej vojny v obci vypukol mor a denne zomieralo niekoľko obyvateľov. Z toho dôvodu bol vo Vidovanoch v roku 1866 založený cintorín, ktorý je tu doposiaľ. / Na vlčkovanskom cintoríne miesto nestačilo/.

Zdroj: Obec Dubovce