V roku 1736 väčšiu časť zadlženého panstva Holíč, v tomto čase sa obec v historických prameňoch spomína pod názvom Trnowecz, kúpil nemecký cisár František Lotrinský, manžel Márie Terézie. Tereziánska doba bola dobou rozkvetu celého Holíčsko-šaštínskeho panstva. Domy v obci stavali už v 18. storočí z hliny a nepálených tehál, aby sa znížilo riziko vzniku požiarov.

Názov obce sa postupne menil a formoval, súčasný názov Trnovec nesie obec od roku 1920, teda po vzniku ČSR. Názov obce je motivovaný tŕňovým miestom.

V januári 1945 bola zriadená v Trnovci ľudová škola. Na základe prestavby školského systému dostala názov národná škola. Pri ďalšej prestavbe dostala názov Základná škola s ročníkom 1. – 4. v Trnovci. Škola fungovala do roku 1975.

V obci v minulosti pôsobili kováči, obuvník, mlynári, poľnohospodári. Veľmi rozšírené bolo výšivkárstvo, ukážky miestnych výšiviek je možné ešte vidieť v miestnom kostole či na výstave ručných prác v obci.

Za tereziánskych čias, vzhľadom na vyvinuté obilné hospodárstvo, bolo v Holíčsko-Šaštínskom panstve na území dnešného skalického okresu, veľa mlynov hnaných vodnou silou. Väčšina bola poddanskými mlynmi, jeden z nich sa nachádzal práve v katastri obce Trnovec.

Bývalá „ panská tehelňa“, vyrábala tehly, kanalizačné trubky aj škridlu. Údajne patrila rodu Lotrinských a z týchto tehál sa staval Holíčsky zámok.

V Trnovci má tradíciu aj chov koní. Kone sa využívali na prácu – ako ťažné kone, keďže väčšinu územia obce tvorila orná pôda.

V obci majú tradíciu malé trdelníky, ktoré sa piekli na drevených trdlách, na ohni v každej domácnosti v čase fašiangov. Fašiangárom sa dávali do košíka slanina, vajíčka, klobása, údené mäso. V posledných rokoch sa fašiangová tradícia obnovila.

K ďalším tradičným jedlám v obci patria fašiangové šišky, huspenina či božie milosti (tzv.“fanky“).

Zdroj: Obec Trnovec