V rámci osláv odohrali medzi sebou súboje „Starí“ s „Mladými“, ale nezabudlo sa ani na úplnú omladinu. „Bejzbal sa na Slovensku začal hrať okolo roku 1990, predtým sme hrávali softbal. V začiatkoch sme v Skalici hrávali na škvarovom ihrisku. Nasledoval krátky útlm, keďže sme viacerí išli na vysoké školy. V roku 1997 však Marián Budinský a Marián Macháček založili aj mládežnícke tímy. Výraznejšie vzkriesenie bejzbalu na Záhorí sme začali v roku 2010. V úvode sme spolupracovali s mestami Kyjov a Hodonín a hrávali sme ligu na Slovensku aj za hranicou rieky Moravy. V roku 2013 vzniklo občianske združenie a osamostatnili sme sa od Športového klubu Skalica, keďže sme si chceli veci riadiť samostatne,“ predstavil v krátkosti históriu prezident a zároveň duša klubu Radovan Nespala.

Bejzbal už síce nie je na Slovensku úplná neznáma, ale nie je to ani zďaleka tradičný šport, obzvlášť mimo veľkých miest. „Ide však o všestranný šport, kde sa stretávajú viaceré pohybové faktory. Musí sa pri ňom dosť aj rozmýšľať, kedy a akú loptu zahrať, ide o hru momentu. Ide o dynamiku, hráč sa musí v zlomku sekundy rozhodnúť, musí mať dobrý štart na loptu a hlavne je to o kolektíve,“ poskytol svoj pohľad na bejzbal prezident klubu, ktorý si tento šport okúsil aj v Amerike.

V klube výrazne myslia aj na budúcnosť. Aj na takomto slávnostnom podujatí mysleli predovšetkým na nastupujúcu generáciu, ktorá nadviaže na pôsobenie súčasnej garnitúry. „Pred dvomi rokmi sme začali s tréningom 4 až 5-ročných detí. Bohužiaľ pandemická situácia nám výrazne skomplikovala plány, ale teraz sa nám to konečne rozbieha a začína sa nám aj dariť. V súčasnosti máme približne 15 detí, ktoré chodia na tréningy,“ začal o najmenších mládežnícky tréner Tomáš Gaža.

Záhoráci zaznamenali už aj prvé úspechy, keď na Majstrovstvách Slovenska obsadili 2. miesto. „V Trnave ma deti osobne veľmi prekvapili. Bola to paráda, nádherný turnaj. Deti vytvorili úžasný tím, navzájom sa povzbudzovali. Dúfam, že je to len začiatok cesty k ďalším úspechom,“ doplnil tréner detí.

Aj keď ide o skalický klub, oslavy sa uskutočnili v neďalekej dedinke Kátov. „Keby som sa mal rozrozprávať o našej histórii, kde všade sme od roku 2013 pôsobili, tak je to na neuverenie... My sme Skaličania, ktorí najskôr trénovali na Lúčkach a postupne sme sa predierali cez Vrádište, Kátov, ale trénovali sme aj v Sudoměřiciach, v Kyjove sme hrávali zápasy a stále sme nemali svoju plochu. Už sme mali zaplatené aj tri projekty, či už to bolo na Baťáku, na Trávnikoch, futbalovom ihrisku ale vždy sa niečo našlo a všade bol nejaký zádrhel. Skalica je trošku selektovaná na futbal, hokej a prípadne volejbal. V Kátove bola voľná plocha, futbalové ihrisko tu bolo zarastené a neudržiavané, tak sme spravili projekt na celý športový areál a jeho multifunkčné využitie. Domácej starostke Chrenkovej sa projekt páčil a za mňa môžem povedať, že som bol vždy nastavený, aby všetci mohli športovať. Ak by sme sústredili šport v Skalici, kde by športovali deti z okolitých obcí? Kátov mi prišiel ako taká križovatka, ktorá je blízko k nielen ku Skalici, ale aj k Holíču či ďalším dedinám, okrem Kátova sú neďaleko Vrádište či Prietržka,“ obrátil nevýhodu vo svoju výhodu Rado Nespala.

Za redakciu nezostáva iné ako držať palce, aby bejzbalistom nezlomná vôľa vydržala a na Záhorí pokračoval aj tento šport, ktorý v mnohých končinách sveta patrí medzi najpopulárnejšie.