Zakladateľom obce boli Chorváti, ktorí zo svojej vlasti utiekli pred Turkami. Bohatších urodzených utečencov prijalo kráľovské mesto Skalica, kde si zakúpili domy s príslušnými pozemkami. Utečencom, ktorí si nemali za čo kúpiť majetok, dovolilo vedenie mesta Skalica usadiť sa na pustej a neobrábanej pôde, z ktorej mesto nemalo nijaký osoh a na ktorom si založili obec a našli zdroj obživy.

Novozaložená obec bola najprv poddanskou obcou mesta Skalice. Po zrušení poddanstva sa stal Mokrý Háj samostatnou obcou okresu Skalia. Pracovitosť a statočnosť obyvateľstva boli cennou devízou, takže aj pri poddanských povinnostiach a napriek rôznym živelným a vojnovým pohromám si postupne zveľaďovali svoju obec a ich hmotná situácia sa zlepšovala.

V roku 1631 sa už vyskytli medzi pôvodnými chorvátskymi utečencami aj mená iného pôvodu, najmä české. Toto miešanie obyvateľstva malo za následok, že obec rýchlo strácala svoj chorvátsky ráz a z obyvateľstva sa utváral svojrázny typ „slovenského ľudu z okolia Skalice“.

Miestni obyvatelia si zachovali slovenský ráz i počas maďarizačného nátlaku až do rozpadnutia Uhorska (1918). V Mokrom Háji sa nezachovala ani chorvátska reč pôvodných prisťahovalcov, ani nejaké osobitné chorvátske piesne a ľudové zvyky.

Po založení spoločného štátu, Čechov a Slovákov, sa v obci rozvinul bohatší kultúrny i hospodársky život. Mokrohájčania žili dosť svojským životom, mali svoje zvyklosti i svoje zábavy. Svadby a veselia bývali, ako všade inde, plné obradnosti a zábavy; ženích dával neveste veno. Fašiangy sa odbavovali dosť neviazane, boli pritom i výtržnosti. Veľká muzika bývala na hody, kedy mládenci pri tejto príležitosti stavali pred krčmou máj. Muziky bývali však aj v iné nedele a v dňoch, keď bol v Skalici jarmok a často sa pri muzike chlapi pobili. Obľúbeným ľudovým zvykom bolo chodenie s Mikulášom.

zdroj: Obec Mokrý Háj