Kostolík svätej Margity Antiochijskej - gotizovaný, pôvodne románsky kostolík. Je jednou z najstarších architektonický pamiatok na Záhorí. Jej pôvod nie je doposiaľ podrobne prebádaný. Najstaršia písomná zmienka o kaplnke pochádza z roku 1554. Existenciu potvrdzuje aj známa Komenského mapa z r. 1627, na ktorej je obec Kopčany vyznačená ako stredne veľká obec s kostolom umiestneným v priestore „Hrúdov“. Kostol sa nachádza len necelý kilometer od Valov – sídla veľkomoravských kniežať v chotáry obce Mikulčice na moravskej strane. Typologicky patrí do skupiny malých jednoloďových kostolov s pravouhlým uzáverom lode, ktoré sa stavali v strednej a západnej Európe v 8. -11. storočí. Výsledky prieskumov a výskumov okolia kostola v rokoch 1994 – 2000 dokazujú jeho intenzívne osídlenie už od neskorej kamennej doby.
Barokový žrebčínec „Štít“ - názov pochádza z nemeckého „Gestüt“ – žrebčinec. V kopčianskom dialekte dostáva názov „Štít“. Jestvoval už v 18. storočí, o čom svedčí doklad zmluvy zo 17. 7. 1712, kedy majiteľ Marek Czobor preberá majetky svojej matky, vdovy, rodenej Erdődy. V zmluve sa syn zaväzuje zaistiť matke ročne 12 000 zlatých, dať k dispozícii 12 koní a iné náležitosti. Roku 1736 premiestnil cisár František I. kone z maďarskej pusty Eneyd do Štítu v Kopčanoch. Keď vyhorel žrebčinec v Kladruboch, boli kone v roku 1779 predisponované do Kopčian, už do prebudovaného areálu, pretože kopčiansky žrebčinec v roku 1747 takisto vyhorel.
Kačenáreň - cisár Karol III. v roku 1736 založil v Kopčanoch okrem žrebčína a hospodárskych dvorov aj rybník na odchyt divých kačíc s budovou dodnes zvanou Kačenáreň. V dokumentoch holíčskeho panstva sa uvádza, že hospodársky správca holíčskeho panstva menom Tousainet dal r. 1752 nadstaviť obe budovy a na stranách dal vybudovať dva strážne domky. Kačenáreň ako aj Štít mali dokonalé komunikačné spoje – cesty s centrom panstva na zámku v Holíči, ako dokazuje mapa z roku 1870.
Kostol sv. Štefana Kráľa - v historizujúcom slohu riešená prestavba staršieho barokového kostola s prvkami neogotiky a neoklasicizmu bola dokončená v rokoch 1862-1863. Ide o jednoľoďovú stavbu s transeptom a polygonálnym presbytériom. Všetky priestory majú pruské klenby, dosahujúce na rímsy nástenných pilastrov.
Zvonica „Na tricátku“ - poddaný odvádzali feudálne poplatky – „tricitum“ v sídle vrchnosti. Za panstva Czoborovcov bolo na celom holíčsko-šaštínskom panstve 12 úradníkov, z toho 1 v Kopčnaoch. Na tricátku sa verbovalo aj za vojakov. Najvyššiu vojenskú povinnosť v Nitrianskej stolici malo holíčsko-šaštínske panstvo – 50 pešiakov. Vyššiu vojenskú povinnosť mal len arcibiskup.
Pivovar - na juhozápadnom konci obce neďaleko vodného mlyna postavili v 18. storočí Czoborovci pivovar. Určitý čas v ňom bola i kaplnka. Naproti pivovaru dal postaviť rehoľník, správca kaplnky, sochu sv. Jána Nepomuckého. Pomník je z roku 1769.
Prievoz - V priestoroch kóty 162 na „Segeti“ a ostrove „Mléčná“ na ľavom brehu rieky Moravy jestvovalo najstaršie osídlenie Kopčian. Bohaté povrchové nálezy keramických črepov dokazujú jeho existenciu už v dobe bronzovej (1800-800 pred n. l.). V stredoveku osídlenie zaniklo a ostal len strategicky dôležitý brod a neskôr strážený prievoz s kompou, umožňujúci dôležité cestné spojenie medzi sídliskami na obidvoch brehoch rieky Moravy.
Vodný mlyn - história mlynu siaha do dávnej minulosti. V 16. storočí existoval vodný mlyn v Kopčanoch ako jeden z troch dôležitých mlynov na panstve Czoborovcov. Stál na ramene rieky Moravy zvanom Struha. Potvrdzuje to doklad súdneho sporu medzi rodinami Czoborovcov, Bakičovcov a rodiny Révayovcov, datovaný rokom 1554.
Škola T. G. Masaryka - stavba školy sa začala 16. apríla 1931. Stavala ju firma Angelíny Hubert z Holíča podľa projektu jedného z najvýznamnejších slovenských architektov Emila Belluša. Tento je autorom známeho Kolonádneho mosta v Piešťanoch, Slovenského veslárskeho klubu, budovy NBS na Štúrovej ulici v Bratislave, obytných súborov v Bratislave a mnohých ďalších významných architektonických diel po celom Slovensku. Pri slávnostnom položení základného kameňa i pri odovzdaní 11. októbra 1931 sa zúčastnil aj minister školskej a národnej osvety Dr. Ivan Dérer.
